Mesto Lipany
Váš nákup môžete dokončiť na tomto mieste. Doručenie kuriérom za 2,99 € do 10 dní.
Výprázdniť košík

Slovanské osídlenie Lipian a okolia

O slovanskom osídlení môžeme hovoriť s väčšou istotou. Z doby veľkomoravskej je najbližšie hradisko v obci Hradisko, v polohe Hradek. Z hradištnej doby máme v okolí slovanské hradisko z 9. a 10. storočia v bližšie situovaných Šarišských Sokolovciach. Ide o lokalitu na Hradovej hure v Čergovskom pohorí. Ešte bližšie k Lipanom je výšinné sídlisko pravdepodobne z 10. storočia v katastri Jakubovej Vole. Miestni obyvatelia nazývajú lokalitu Hradisko. V blízkej Kamenici sa nachádza slovanské pohrebisko datované do 10. až 12. storočia. Aj lokality ako Hradek v Krivanoch, Horoďa v Kyjove alebo Hradisko v Brezovičke poukazujú na možnosť slovanského osídlenia hornotoryského regiónu. 

Tento názor podporuje aj archeologický výskum nestora slovenskej archeológie prof. V. Budinského - Kričku, ktorý pri hodnotení šperkárskych techník kováčskej a hrnčiarskej výroby došiel k záveru, že v oblasti Lipian ich výrobcovia preberali veľkomoravské ozdobné prvky. Tento poznatok nás vedie k presvedčeniu, že niektoré osady v okolí hradísk v Šarišských Sokolovciach a Jakubovej Voli existovali už v čase Veľkomoravskej ríše. Na základe onomastického výskumu môžeme okrem Lipian považovať za pôvodné slovanské osady aj Červenicu, Dubovicu, Kamenicu, Brezovicu, Torysu, Nižný Slavkov, Krivany a Ľubotín.

V čase rozmachu veľkej Moravy za kniežaťa Rastislava v rokoch 833 - 874 P. Ratkoš ohraničuje jadro Rastislavovej dažavy na východe riekou Uh a na severe hrebeňmi Karpát. Zároveň spomína ako dôležitý hraničný priechod na severnej hranici práve priechod z údolia Torysy do povodia Dunajca. Podobne v publikácii Osudy starých Slovanov od T. Štefaničovej z mapy na strane 123 vidieť, že východná hranica Veľkej Moravy je na východe ohraničená riekou Uh, resp. posunutá ešte ďalej na východ. Z uvedeného vyplýva, že východné Slovensko bolo súčasťou Veľkej Moravy nielen po výbojoch Svätopluka po roku 874, ale bolo jej organickou súčasťou už za vlády Rastislava. 

Dôležitou dopravnou tepnou aj v tomto období bola toryská cesta, a tak možno predpokladať, že osady okolo tejto cesty a rieky Torysy aj na jej hornom toku, teda aj Lipany, sa vyvíjali v slovanskom etnickom prostredí a patrili k Veľkej Morave. Napokon samotný slovenský názov sídliska s typickou koncovkou -any a koreňom slova lipa poukazujú na slovanský, resp. slovenský pôvod Lipian. Za slovanský názov môžeme s istotou považovať aj názov potoka Nena, ktorý sa aj v latinských listinách z konca 13. a začiatku 14. storočia uvádza ako rivulus Nenepotoka. Ide o hraničný potok medzi katastrom Lipian a Krivian.

 

Peter Sedlák

Budte prvý a pridajte inzerát

Pridať inzerát

Stiahnite si mobilnú aplikáciu
a majte všetky informácie vždy po ruke

Stiahnuť pre Android Stiahnuť pre IOS

Facebook

Odber noviniek